Príbeh druhý: Horné námestie - Námestie Štefana Moysesa

Návštevníci Banskej Bystrice i viacerí domáci obyvatelia poznajú z mesta najmä Námestie SNP, areál mestského zámku, mimo námestia určite pamätník SNP. Veľmi zaujímavé je však aj Horné – dnešné Moysesovo námestie obkolesujúce mestský hrad, dobou pozmenené, takmer zaniknuté Dolné námestie, „Hušták“ i ďalšie ulice v centre mesta. Skúsme sa sa postupne pozrieť na tieto možno menej nápadné miesta.
O význame námestí, ulíc, o historických súvislostiach, hovoria ich názvy. Často charakterizujú tiež ich vznik a polohu. Námestie Slovenského národného povstania sa volalo predtým Ring, Hlavné námestie, Fo tér, IV. Béla király tér, Masarykovo, Andreja Hlinku, Národného povstania. Tu bol stred, tu bolo mesto. Poďme však aj ďalej.
Pri prechode z Hlavného námestia na Mestský hrad, či Mestský zámok, smerom hore Hronom, vzniklo okolo hradného areálu Horné námestie. Volali ho aj Kirchen, „Piacz tér“, či Vár tér. Kedysi sa volalo aj Matejovo (Mátyás tér), pretože sem prichádzal pri návštevách mesta aj obľúbený kráľ Matej Korvín. Neskôr to bolo Námestie Baníckeho povstania. Za socializmu ho premenovali na námestie Červenej armády. Dnes sa volá podľa prvého predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moysesa, spojeného aj so zavedením slovenského vyučovania na Vyššom gymnáziu v dome č. 14.
Súčasťou námestia je Mestský zámok, hrad s Barbakanom, s Petermanovou vežou - zvonicou, Radnicou (Pretórium), Nemeckým kostolom (Nanebovzatia Panny Márie) a Slovenským kostolom (sv. Kríža), Matejovým domom, Farou, baštami Farskou, Baníckou, Pisárskou. Domy vyrástli okolo areálu postupne. Pri dnešnej tržnici stála kedysi len budova starej školy. Okolo hradu bola samozrejme hradná, vodná priekopa.
Zásadné stavebné zásahy sa na námestí udiali, keď v 40-tych rokoch 19. storočia na mieste priekopy z iniciatívy skupinky mestských « osvietencov » vznikla Promenáda, banskobystrické „korzo“ s lipovou alejou. Neskôr, začiatkom 40-tych rokov 20. storočia bola na jej časti postavená mestská tržnica. Už predtým, keď na Hlavnom námestí bývali jarmoky a trhy, na Hornom námestí a pri promenáde býval „zeleninový trh“. Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia bola na mieste starého domu na nároží Hlavného námestia podľa projektu architekta Emila Belluša postavená budova Sporiteľne. V roku 1940 postavili chlapčenskú ľudovú školu, dnes je tu základná škola Štefana Moysesa. Pri jej výstavbe bole zrúcaná Ondrejova bašta. Neskôr pre výstavbu Hlavnej pošty zrúcali v roku 1946 štyti meštianske domy a v roku 1947 nezmyselne aj mohutnú Mühlsteinovu baštu, najväčšiu baštu opevnenia mesta. Od roku 1964 stál v kúte tržnice pri Farskej bašte Mariánsky stĺp, ktorý musel „odísť“ z Námesta SNP pri návšteve predstaviteľa Sovietskeho zväzu Nikitu Sergejeviča Chruščova a vrátil naspäť o až 30 rokov neskôr. Staré domy pri tržnici museli ustúpiť na konci šesťdesiatych rokoch 20. storočia aj Domu Potravín. Tržnica bola úplne prestavaná v roku 1996 a založená bola nová alej, nová „Promenáda“. V roku 2005 tu bolo postavené súsošie zakladateľov Matice slovenskej Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho.
Domy Horného námestia sa stavali kedysi postupne okolo hradu v dvoch radoch akoby v tvare veľkého písmena „L“. Juhovýchodný rad domov pokračoval od Hlavného námestia smerom na Hornú ulicu. Číslovanie má však opačné. Dom číslo jedna je Rímsko-katolícky farský úrad na začiatku Hornej ulice, oproti budovy Slovenskej pošty a číslo 8 má budova Slovenskej sporiteľne na nároží Námestia SNP.
Druhý rad domov súbežne s Promenádou, tržnicou, vznikol na hranici pozemku „ringového“ domu č. 23 (Námestie SNP č. 23). Od domu č. 9, kde sa narodil hudobný skladateľ Ján Cikker až po dom č. 17 zvaný Pharhoff - Farský dvor. Tu bol okrem zimného sídla mestského farára a obydlia kaplánov a čeľadníkov, predovšetkým Farský majer s hospodárskymi budovami.

Starý priam hororový príbeh hovorí o tom, že pravouhlú plochu tvorenú domom č. 23 ako posledným na Hlavnom námestí (Námestie SNP) a prvým domom na Hornom námestí (Moysesovo námestie č.9 – Psotkovský dom) slovenské obyvateľstvo nazývalo „Vlčí obed“. Nemecké obyvateľstvo tento priestor nijako špeciálne nenazývalo. Na vysvetlenie sa spomínala povesť, podľa ktorej keď sa po tatárskom vpáde obyvateľstvo so strachom vracalo naspäť našlo tu divé šelmy požierajúce mŕtvoly a kosti. Aj prvého príchodzieho vraj napadli vlky a zožrali ho na obed.
V 40-tych rokoch 20. storočia vznikol na severovýchode tretí rad budov, postavením školy a pošty. Rady domov okolo hradného areálu tak nadobudli tvar veľkého písmena „U“.
Moysesovo námestie skrýva veľa príbehov. Žili, pracovali i študovali tu významné osobnosti. V matrike Farského úradu je zapísaných veľa Bystričanov. Bolo tu významné gymnázium i skvelé obchody s dobrými obchodníkmi - známe železiarstvo („U Frídov“), papiernictvo („U Havelkov“), športové potreby („Šebýk“), potraviny („U Zátrochov“)... Varilo sa tu aj pivo chýrnej značky. Zachovala sa tu dnes už na svete ojedinelá - unikátna strecha so závesnou kovovou konštrukciou. Počas Slovenského národného povstania z tohto námestia vysielal Slobodný slovenský vysielač ...
Nie toho málo však? Toto miesto má bohatú históriu. Od hororového vlčieho obedu po tatárskom pustošení, vybudovania románskeho kostola, stavieb mestského hradu, až po otvorenie hradného areálu do pekného námestia. Ak starí Bystričania dodnes používajú pre nejaký pochmúrny „zapadák“ porekadlo: „Je tu pusto ako na Vlčom obede“, určite to neplatí pre Moysesovo námestie. Jeho návšteva stojí za to.
Nové príbehy tohto miesta sú aj o nových obchodoch, reštauráciách, inštitúciách. V minulých storočiach tu bola rušná doprava, trhy i korzo. Dnes sa námestie postupne mení na pokojnú pešiu zónu. Určite tu bude dobre a živo aj bez automobilovej dopravy a keď si sadneme do novej kaviarne v Barbakane budeme cítiť ako sa staré časy prepojili s novými. Kto vie akú báseň by dnes napísal Ján Kollár, ktorý ako študent kedysi býval oproti? Zrejme veselšiu. Alebo ešte lepšie: ako by asi dnešnú dobu vtipne okomentoval lekár a spisovateľ, humorista Gustáv Zechenter Laskomerský, ktorý študoval na gymnáziu v susednej budove dnešnej Galérie?
Niektoré zaujímavosti o domoch a ľuďoch v nich môžeme prezradiť na budúce.

Milan Lichý

Podľa:
Ján Baláž - Banská Bystrica v premenách času (BAJA, 2002),
Karol Demuth - Pavel Hrúz - Milan Šoka - Banská Bystrica a okolie (Spektrum Grafik, 2006),
Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica na základe poverenia predstaviteľov mesta v rokoch 1896 – 1922 napísal Emil Jurkovich (preložil Imrich Nagy, Pribicer, 2005),
- Príbehy z minulosti Banskej Bystrice – Výber z tvorby Emila Jurkovicha (ŠVK, 1997),
Kolektív SÚPSOP – Súpis pamiatok na Slovensku (Obzor, 1967).