Komunitná nadácia Zdravé mesto otvorila tento Blog, aby vytvorila priestor pre tých, ktorí majú radi naše mesto a zaujímajú sa o jeho históriu. Veríme, že sa nám podarí predstaviť zaujímavé, pekné a možno i kontroverzné miesta a momenty z histórie Banskej Bystrice. Cez uverejňované príbehy a povesti z histórie mesta chceme rozvinúť diskusiu o tom, aká bola Banská Bystrica a jej obyvatelia, aká je a aká môže byť. Budeme radi, ak vás zverejňované príspevky budú motivovať k premýšľaniu o tom, v akom meste chceme žiť dnes a v budúcnosti, čo nám chýba, čo môžeme a chceme urobiť, aby sa nám tu žilo dobre.

utorok 28. júna 2011

NAJVäČŠÍ STRACH
6.B, ZŠ Ďumbierska

3. miesto v súťaži

Tento príbeh sa odohral v čase 2.svetovej vojny. Vtedy moja stará mama mala 9 rokov. Bývali aj s rodinou v Rudlovej. Na vojnu si starká spomína často, ale najviac si pamätá práve deň, kedy zažila asi najväčší strach vo svojom živote.

Raz večer na okno ich domu prišiel zaklopať partizán z našej dediny. Požiadal moju prastarkú, aby išla do susedov zavolať istého nemeckého vojaka. V tom dome bývalo veľa nemeckých vojakov, ktorí po večeroch tam hrali karty a fajčili. Prastarká so strachom odchýlila dvere a vyslovila meno Nemca. Vojak vyšiel von a odišiel s partizánom. Nikto nevedel kam a načo. Nemecký vojak sa dlhšiu dobu nevracal a preto ho Nemci v priebehu niekoľkých dní hľadali. Zmiznutie začali vyšetrovať nemeckí vyšetrovatelia, ktorí riešili ako vraždu. Vo výpovediach odznelo : „...bola to staršia žena..“ . Týmto sa začali hodiny strachu, ktoré prežívala aj starká.

Nemci hľadali staršiu pani, ktorá by prezradila okolnosti zmiznutia. Rodinu mojej starkej vyprevadili na dvor spolu zo susedmi, aby mohli identifikovať starú ženu. Postavili ich k múru a vojaci chodili a hľadali vinníka. Hlavný vyšetrovateľ prikázal zastreliť každého koho určia ako spoluvinníka a nielen jeho , ale celú jeho rodinu, ktorá stála pri múre. Tie chvíle trvali pre starkú ako celé hodiny. Bála sa nielen o seba ale aj o svoju rodinu. Šťastie bolo veľké, nemci neoznačili nikoho z rodiny mojej starkej.

Starká často spomína na túto udalosť, ale jediné načo nikdy nezabudne je dodať :“ Už nikdy by so to nechcela zažiť!“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára