o Jankovi z Uhliska

O JANKOVI Z UHLISKA

5.A, ZŠ Narnia

Príbeh, ktorý vám chcem porozprávať sa začal 29. júla v roku 1911. V tento deň sa v dome číslo 9 na námestí Štefana Moyzesa narodil chlapček, ktorému dali rodičia meno Janko. Keď mal Janko štyri roky, stala sa v jeho živote smutná udalosť, zomrel mu otec. Od tohto dňa sa o Janka starala už iba jeho mama. Aby ich oboch uživila učila deti hrať na klavíri a Janko rád počúval jej hru. Mama čoskoro zistila, že Janko je hudobne nadaný a od ôsmych rokov začala učiť aj jeho. Okrem hudby Janko veľmi rád športoval, najmä plával. Často navštevoval plaváreň na Uhlisku.

Uhlisko je malá časť Banskej Bystrice, ktorá leží neďaleko od centra mesta, na ľavej strane rieky Hron. Od polovice XVI. storočia v Banskej Bystrici fungovali Horné a Dolné komorské hrable. Drevo, ktoré robotníci splavovali po Hrone sa na týchto hrabliach zachytávalo a používalo sa na pálenie dreveného uhlia. Pretože drevo sa pálilo na lúkach pri Hrone dostala táto časť meno Uhlisko. Toto pomenovanie sa používa dodnes. Koncom XVIIII. storočia v tejto časti mesta zriadili tehelňu a od nej odvodený názov sa používal tiež, súbežne s názvom Uhlisko až do polovice minulého storočia. Dodnes je na Uhlisku ulica s názvom Na Starej tehelni.

V roku 1905 Banskobystrická kúpeľná spoločnosť postavila na Uhlisku, neďaleko malej železničnej stanice, parné a vaňové kúpele, ktoré sa nachádzali pri rieke Hron, na tzv. Nádejovskom ostrove či skôr poloostrove. Poloostrov tvorili rieka Hron a Svätojánsky potok, ktorý však neskôr zasypali. Banská Bystrica získala prvenstvo v rámci Horného Uhorska – vybudovala prvý krytý športový bazén.

Po prvej svetovej vojne sa tu prestalo plávať a občania mesta boli odkázaní len na kúpanie pod holým nebom. Najstarším vonkajším kúpaliskom bola vojenská plaváreň Pod rybou. V roku 1931 otvorili na Hrone oproti novovybudovanému Učiteľskému ústavu ďalšiu plaváreň, ktorá sa volala Sokolská. Rozmery bazéna boli 33 metrov a 33 centimetrov, preto sa disciplína 100 m musela plávať na tri dĺžky. Spisovateľ Pavel Hrúz napísal: „Dno bazéna bolo drevené, pokryté neodstrániteľným slizom, takže sa pri vstupe do vody šmýkalo na zabitie. V jeden letný deň v roku 1932 sa tu konalo prvé vodnopólové stretnutie medzi miestnou Sláviou a levickým LTE. Jedným z najlepších hráčov Slávie bol aj náš Janko, vtedy 22-ročný študent.. To ešte nikto netušil, že neďaleko stojaca budova Učiteľského ústavu ponesie raz jeho meno Základná umelecká škola Jána Cikkera.